1402260 10200546647778504 1474016774 o

Miloš Gnida (*29.9.1982 , Bánovce nad Bebravou )

Kováčskemu remeslu som sa začal venovať ako amatér v roku 2001, po skončení  štúdia na gymnáziu Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou . Počase sa toto remeslo stalo mojou profesiou . Neskôr som objavil pojem damascénska ocel a bolo rozhodnuté .. Študoval som technológiu výroby a veci s tým súvisiace až vznikol prvý nôž . S počiatku to bolo v podstate len hobby , no neskôr v roku 2006, keď som nadobudol základné znalosti aj potrebné vybavenie , som sa rozhodol aj pre nožiarske remeslo.

Prvej výstavy som sa zúčastnil v Brne v novembri 2009 . Následne v decembri, na Bratislavskej asociačnej výstave som bol zvolený , na základe podanej prihlášky, za riadneho člena Slovenskej asociácie nožiarov.

A koho zaujíma viac , rozklikajte ....

kedy a kde to začalo....

Po skončení základnej školy som študoval na gymnáziu Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou . Štúdium som ukončil úspešne maturitou a ďalej som skúšal využiť svoje študentské schopnosti na SPU v Nitre , odbor Záhradná a krajinná architektúra, ale neúspešne. Neskôr som nastúpil na výkon civilnej služby v Topoľčanoch.

                V tomto období som vo voľných chvíľach “pričuchol“ k dymu kováčskej vyhne u miestneho kováča a veľmi sa mi toto remeslo zapáčilo . Pohltilo ma tak , že som okamžite kontaktoval kamarátov , či nevedia o funkčnej vyhni , nákove a prípravkoch po starých majstroch .Veľmi mi v tomto pomohol môj otec "najmä finančne" a spolu s kamarátom dizajnérom Róbertom Senderom mi pomohli s hľadaním základného vybavenia . Umeleckí kováči František Chudoba a Emil Šomrák, ma neskor usmernili v pracovných postupoch

                Moja dráha kováča amatéra začala u pána Šomráka a práve u neho zaznelo slovo damascénska oceľ . Neskôr mi Robo Sender ukázal damaškovú čepeľ od Kremnického majstra Vladimíra Puliša , no a vtedy mi prebehla myšlienka v hlave: “ čo keby som skúsil vyrobiť nôž z legendami opradenej damascénskej ocele ? “ Začal som byť touto myšlienkou doslova posadnutý a neprestajne som hľadal informácie , vypytoval sa a skúšal...

ako to pokračovalo ...

Prvé podarené kúsky damascénskej ocele sa dostavili už onedlho, ale keďže to boli len pokusy na malých vzorkách , na čepeľ to nestačilo...Potom nastúpil menší útlm a nastala fáza teoretického „damaškovania“ ( vhodnejšie materiály , technológia zvárania a výsledné spracovanie ako brúsenie povrchu a leptanie vzoru .

                V tom čase som nemohol nájsť vhodné zamestnanie s mojím všeobecným vzdelaním, preto som využil ponuku od priateľov , urobiť im jednoduché kované ploty a mreže . Tu som nadobudol väčšiu prax pri práci s kovom . Keďže ma nejako nelákalo iba zvárať polotovary , snažil som sa využívať a učiť tradičné postupy kováčskeho remesla. Toto všetko som neskôr veľmi zúžitkoval aj pri kovaní damascénskej ocele.

                Popri tejto práci som si dával dokopy informácie o nožoch , sem tam niečo vyskúšal a až koncom roka 2006 sa mi podarila prvá “ozajstná“ damašková čepeľ zložená zo štyroch stočených prútov naskladaných nad seba . Bola to radosť nevýslovná. Vybrúsil som z výkovku uhlovou brúskou a doslova pilníkom jednoduchý „bowie“ nôž na príložky , zakalil bez akýchkoľvek znalostí a súvislostí ohrevom vo vyhni a nôž podaroval...

nožiarstvo ....

Zameriavam sa v podstate na jednoduché nože upotrebiteľné skôr pre poľovníkov , ale myslím že si prídu na svoje aj ľudia , ktorí chodia často do prírody a sem tam urobím aj zdobenejší kúsok pre zberateľov.
Pri výrobe sa snažím hlavne o praktičnosť a dbám na ergonómiu úchopu . V poslednej dobe sa snažím niektoré nože a ich súčasti zdobiť leptom. Láka ma aj rytie kovov, ale zatiaľ keď je požiadavka , ponechávam toto umenie profesionálom ako je napríklad brnenský rytec pán Miroslav Makovička .

Nože sa snažím tvoriť podľa svojich návrhov a paradoxne niekedy vznikne zaujímavý kúsok aj nepozornosťou pri výrobe. Niekde zabrúsim viac akoby som chcel, alebo urobím chybu v postupe a pri náprave sa už odkláňam od pôvodnej myšlienky . Neustále sa učím novým postupom a technikám , ktoré občas konzultujem s kolegami nožiarskeho remesla.

Dominantný materiál v mojej tvorbe je damascénska oceľ , potom rôzne sendviče a nástrojové ocele s nízkou prekaliteľnosťou , s ktorích vyrábam parciálne kalené čepele.. Čo sa týka materiálu rukovätí , s obľubou používam jaseňové drevo z ktorého sa snažím rôznymi technikami morenia dostať kontrastnú kresbu. Nevyhýbam sa ani ostatným materiálom, ako je exotické drevo a rôzne kosti , rohy a parohy .

Moje nože značím štylizovanými iniciálkami MG , alebo využívam svoje celé meno. Na značenie čepelí využívam spomínanú technológiu leptania

kováčstvo ...

Vyrábam skôr menšie dekoračné a úžitkové predmety ,plastiky, kovania , malé brány a mreže . Voľný priestor dielne vyplnili postupom času stroje na výrobu nožov a pre väčšie práce ako ploty a brány momentálne nemam miesto.

Počas práce som prišiel na to, že skúsenosti a prax , ktoré odovzdávajú majstri tohto remesla svojim učňom sa veru veľmi ťažko nadobúdajú samému , preto sa chcem týmto poďakovať všetkým majstrom čierneho remesla, ktorí boli a stále sú ochotní odovzdávať svoje skúsenosti svojím nasledovníkom a tým napomáhať k udržaniu a rozvoju kováčskeho a nožiarskeho remesla ...